Maličká škola v Záhradnom prijíma aj deti, ktoré inde odmietli. Kamilka s Downovým syndrómom nechce po vyučovaní domov

Gabriela Bachárová, 6. februára 2019 o 11:08

Druháčka Kamilka má Downov syndróm. Nechodí do žiadnej špeciálnej školy, ale navštevuje „bežnú“ vidiecku školu v Záhradnom v prešovskom okrese. Do iných škôl ju prijať odmietli. Slovo bežná sme dali do zátvoriek úmyselne, pretože táto škola tak celkom bežná nie je.

Druháčka Kamilka obkolesená kamarátkami z triedy.

Foto: Základná škola Záhradné

Sú školy, ktoré nevezmú ani jedného hendikepovaného žiaka či školáka, ktorý potrebuje zvláštny prístup. V Záhradnom na to idú celkom opačne. „Iné“ deti prijímali už v minulosti, keď sa tomu ešte nehovorilo inklúzia.

Okrem Kamilky vzali v minulom školskom roku ešte Samka, ktorý má vážne telesné postihnutie. Školu navštevujú i ďalšie tri deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré sa učia podľa individuálnych vzdelávacích plánov. Okrem nich drú školské lavice aj žiaci, ktoré si vyžaduju individuálny prístup a určitelia s nimi pracujú podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. A to pritom maličkú školu navštevuje celkovo len 48 žiakov, ktorí sú rozhodení do štyroch tried.

Riaditeľ školy Marián Fabian so Samkom a Kamilkou na školskom výlete.

Foto: Základná škola Záhradné

„Kamilka potrebuje stálu kontrolu a individuálny prístup. Aj keď školské začlenenie bolo pre ňu veľkou zmenou, s pomocou asistentky i celého pedagogického kolektívu a najmä žiakov našej školy to postupne zvládla až tak, že po vyučovaní nechcela ísť domov,“ hovorí riaditeľ školy Marián Fabian. Má kamarátky, ktoré sa s ňou nielen hrajú, ale jej aj pomáhajú v učení, pri obliekaní, športovaní a mimoškolských činnostiach v školskom klube, ktorý odpoludnia spolu navštevujú.

Začlenenie Kamilky by nebolo možné bez podpory pedagogického asistenta. V Záhradnom na tejto pozícii pracuje na plný úväzok Lenka Kaščáková. „Jej trpezlivosť, empatia a tvorivosť výrazne prispieva k tomu, že najmä Kamilka dosahuje s jej výraznou pomocou veľmi dobré výsledky a inkluzívne vzdelávanie jej veľmi prospieva,“ podotýka riaditeľ.

Samko (piaty vpravo) a Kamilka (druhá vpravo) na verejnom vystúpení.

Foto: Základná škola Záhradné

Samko má detskú mozgovú obrnu a postihnutie dolných končatín po ortopedických operáciách. Pomaly sa však už dokáže pohybovať sám. Pre ostatné deti je veľkým vzorom v usilovnosti a statočnosti. „Po mentálnej stránke predstihne nejedného zdravého žiaka. Aj keď má pohybové obmedzenia, snaží sa vyrovnať spolužiakom a zapájať sa do všetkých činností. Deti ich berú ako rovnocenných partnerov, intuitívne im podľa potreby pomáhajú a správajú sa k nim prirodzene,“ je rád riaditeľ.

Hendikepovaným deťom bežná škola prospieva

Hendikepované deti, ktoré sa začlenia do bežného kolektívu, majú možnosť vyrastať a pracovať v podmienkach, ktoré nie sú umelé. Prirodzene sa prispôsobujú aktívnemu životu so všetkým, čo k nemu patrí. Pracujú podľa svojich možností a s podporou asistentky i učiteľa sa snažia prispôsobiť ostatným spolužiakom, ktorých majú často za vzor a napodobňujú ich.

„Je úžasné sledovať, ako vo chvíľach, keď si dospelý povie, že niečo je už pre tieto deti veľmi náročné, tak to spolu s ostatnými v triede s úsmevom dokážu zvládnuť. Práve to je pre nás učiteľov motivácia do ďalšej spoločnej práce,“ hovorí riaditeľ.

Druháci s pánom riaditeľom.

Foto: Základná škola v Záhradnom

Na inkluzívne vzdelávanie musí byť bežná škola pripravená nielen personálne či odborne, ale aj priestorovo a materiálne. V tom pomáha zriaďovateľ, obec Záhradné a starosta Róbert Tkáč. „V rámci projektu Odstránenie stavebných bariér v školách, ktoré navštevujú žiaci so zdravotným postihnutím, sme vytvorili bezbariérový vstup do školy a kúpili základné pomôcky. V tomto školskom roku sme s pomocou Nadácie pre deti Slovenska a finančného príspevku z Plesu v opere, určeného práve pre hendikepované deti začlenené do bežnej školy a do projektu Škola inkluzionistov, doplnili materiálne zázemie a špeciálne pomôcky pre týchto žiakov,“ vymenúva riaditeľ.

Štát by mal podľa riaditeľa podporovať školy, ktoré inkluzívne vzdelávanie vnímajú ako prioritu a napriek všetkým problémom dosahujú so začlenenými žiakmi dobré výsledky. „Mali by byť aj finančne zvýhodnené pred školami, ktoré sa rozhodli takéto deti neprijať, aj keď inkluzívne vzdelávanie nie je len o peniazoch,“ myslí si riaditeľ.

Asistentka pedagóga Lenka Kaščáková s Kamilkou. Učia sa prvé písmená.

Foto: Základná škola Záhradné

Materiálne podmienky sú samozrejme dôležité, ale najpodstatnejšie je, vytvoriť v škole takú atmosféru, aby sa v nej žiaci aj učitelia dobre cítili a chodili tam s radosťou. „Som presvedčený, že v našej škole to tak funguje. Dnes u nás je stále ešte veľa škôl, ktoré nie sú pripravené na inkluzívne vzdelávanie. Chýba im vhodné vybavenie kompenzačnými i špeciálnymi učebnými pomôckami, ktoré tieto deti potrebujú a učitelia si ich musia často prácne vyrábať sami. Tu vidím veľké rezervy štátu,“ konštatuje riaditeľ školy.

Školy navštevuje veľa žiakov, ktorí potrebujú pomoc asistenta učiteľa, no len malé percento ich získa na plný úväzok. „Zobrať asistenta z projektu na pár mesiacov nie je systémové riešenie, pretože chýba dlhodobý vzťah medzi žiakom a asistentom učiteľa. Pomoc, ktorú školy hľadajú formou projektov u neziskových organizácií, by mala byť len bonusom a doplnkom k štátnym garanciám, nemá ich suplovať,“ je presvedčený Marián Fabian.

Škola na výlete.

Foto: Základná škola Záhradné

Riaditeľ však chce povzbudiť rodičov hendikepovaných žiakov, ktorí hľadajú školu s možnosťou inkluzívneho vzdelávania, aby sa nevzdávali: „Určite v sieti škôl vo svojom okolí nájdu takú školu, ktorá ponúka vyučovanie formou inkluzívneho vzdelávania, aj keď to priamo nenazývajú inklúziou.“

Aj školy s malým počtom žiakom pritom môžu podľa neho poskytovať svojim žiakom rovnako kvalitné vzdelávanie ako iné. „Ba naviac im ponúkajú prostredie, ktoré nie je anonymné, je podnetné a dýcha deťmi. Kde i hendikepovaný žiak môže vyniknúť a pripraviť sa tak na prirodzené začlenenie sa do spoločnosti. A k tomu treba málo. Aby žiaci spolu s učiteľmi chodili do školy s radosťou, empatiou, vzájomnou úctou a toleranciou,“ uzatvára Marián Fabian.

Celý kolektív pedagógov.

Foto: Základná škola Záhradné

Patria vôbec hendikepované deti do bežných škôl?

S touto otázkou sa stretáva aj riaditeľ školy v Záhradnom: „Laická i odborná verejnosť má často protichodné názory na inkluzívne vzdelávanie. Chápem učiteľa, ktorý má v triede dvadsaťpäť žiakov a k tomu má ešte pracovať so začlenenými žiakmi, že je to preňho mimoriadne náročné a bráni sa. Veľkou pomocou by bolo, aby okrem asistenta učiteľa škola poskytla takému učiteľovi a začlenenému žiakovi podporný inkluzívny tím zložený zo školského psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, prípadne iných špecialistov.“ Na menších školách však takýto tím reálny podľa Mariána Fabiana nie je.

V špeciálnych školách sa síce hendikepovaným žiakom dostane odborného individuálneho vzdelávania, ale chýba kontakt so zdravými rovesníkmi a možnosť sociálneho rastu v bežných podmienkach. „Tým vôbec nechcem povedať, že špeciálne školy nie sú potrebné a nevykazujú kvalitnú edukáciu. Sú žiaci, ktorých diagnóza nedovoľuje začlenenie a práve pre ne je určené zaradenie do špeciálnych škôl.“






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Hendikepy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >