Ľavú ruku nemá vôbec, z pravej len malý kýpeť. A hoci svoje dieťa nikdy nezovrie v náručí, nebráni jej to v starostlivosti oň od jeho prvých dní. Tak, ako táto hendikepovaná žena dokáže nohami umývať riad, dokáže aj prebaliť svoje dieťa a pomaznať sa s ním. Pozrite si milé VIDEO.
Starostlivosť o bábätko nie je jednoduchá ani so zdravými rukami. Niekto to dokáže aj bez nich.
Foto: shutterstock.com
Bolo to úplne bezproblémové tehotenstvo, kým Natália v 30. týždni nedostala eklamptický záchvat. Šťastie v nešťastí bolo, že sa jej to stalo v nemocnici, v dosahu lekárov, ktorí okamžitým cisárskym rezom ju aj jej dcérku zachránili. Žiaľ, s doživotnou pečaťou na zdraví dievčatka.
Oproti rovesníkom je trocha zavalitejší a všímavejší. „Tréner mešká dve minúty... Prečo má teta čiapku? Bude asi pršať...“ Pôsobí dojmom zvedavého a trocha urozprávaného dieťaťa, ktoré všetko zaujíma. Kto ho pozná iba zbežne, vôbec by nepovedal, že tento 12-ročný chlapec je autista.
Zlá finančná situácia, psychické vyčerpanie, bezútešnosť náročných dní... Čo bolo poslednou kvapkou, ktorá dohnala cez víkend zúfalú matku Zuzanu, aby sa s postihnutou dcérou Patríciou (8) v náručí postavila na Liptove pred idúci vlak, sa už zrejme nedozvieme. Starostlivosť o postihnuté dieťa je však pre rodiny nesmierne náročná.
Lucia. Na pohľad krehké žieňa, osud sa s ňou však nemaznal. Stará sa o postihnutého syna, ktorý nechodí ani nerozpráva, a ku ktorému si teraz s manželom adoptovali bábätko. Sama pritom trpí chorobou krvi, je odkázaná na lieky, ale nesťažuje si. Berie, čo život prináša – raz radostnejšie, raz ťažšie chvíle, no vždy najlepšie ako vie.
Nie je to veselé pozeranie, ale áno, život je aj taký. Môže sa zdať nefér, ale zmeniť sa nedá. Čo vieme urobiť, je len ho prijať taký, aký je a poradiť si s ním v rámci možností. Ako dieťa na tomto videu.
Vonia krajšie červený alebo žltý tulipán? Malému Hudsonovi, ktorý má Downov syndróm na tom nezáleží, teší sa už len z toho, že kvetinky sú, a že ich môže ovoniavať. A to nesmierne! Pozrite si VIDEO pravej detskej radosti!
Drahý liek, od ktorého si rodičia sľubujú zastavenie vážneho genetického ochorenia a dokonca i naštartovanie chôdze, už Editka Rischerová trpiaca spinálnou svalovou atrofiou dostala. Podali jej ho v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb.
