Žiadne kolesá ani rukávniky. Ako správne učiť deti plávať, radí bývalý plavec a úspešný tréner Ladislav Struhár

Patricia Poprocká, 19. júla 2020 o 05:13

Kolesá, vesty ani rukávniky nepotrebujete. Slúžia skôr na bezpečnosť detí, keď nie sú vo vode pod dohľadom, nie na výuku. Ak ich chcete učiť plávať, treba ísť na to inak.

Hlava pod vodou, zadržaný dych a vydýchnutie do vody, to sú základné kroky, bez ktorých sa dieťa správne plávať nenaučí.

Foto: shutterstock.com

Základom je predplavecká príprava, teda deti sa musia najprv naučiť zadržať dych a vydychovať do vody, ponoriť si do nej tvár. „Nenásilne, hravou formou, keďže dieťa má prirodzené zábrany,“ vraví skúsený a úspešný plavecký tréner Ladislav Struhár, ktorý viedol aj napríklad našich plavcov na paralympiáde v Londýne.

Pri učení detí odporúča, aby dospelý najprv vždy dieťaťu ukázal, čo od neho chce a potom to s ním postupne skúšal. Dôležité je, aby to dieťa vnímalo ako zábavu, nie ako povinnosť. Teda napríklad ponorenie tváre možno trénovať tým, že rodič bude s dieťaťom vyberať z vody predmety. Dá sa to aj doma vo vani alebo v hlbšom bazéniku. „Jednoduché, položím na dno nejaký predmet, hračku a s dieťaťom ju vyťahujeme. S dôrazom na nádych nad vodou a výdych vo vode. Alebo tam porozhadzujeme kocky a hráme sa, kto vytiahne viac,“ približuje tréner.

Drvivá väčšina, takmer 90 percent detí bude pri tom mať oči zatvorené, napriek tomu okuliare neodporúča. „Je dobré, aby si deti zvykli na pocit mokrej tváre,“ vysvetľuje. Rovnako je dobré, ak sa časom naučia oči vo vode aj otvoriť, najmä v otvorených vodách im to môže neskôr uľahčiť orientáciu a zvýšiť bezpečnosť.

Škola hrou

Ponoriť hlavu do vody dieťa sa môže učiť aj tak, že bude podliezať dospelého ruku. „Ak sme v prelivovom bazéne, teda takom, kde vodná hladina siaha po okraj bazéna, jednoducho položíme ruku na kraj a vyzveme dieťa, aby prešlo popod ňu. Ak sa bojí, čo sa často stáva, tak ho druhou rukou chytíme a prevedieme,“ radí skúsený tréner. Ak ste v bazéne, ktorý má okraje vyššie než vodná hladina, jednoducho oprite ruku o okraj, ale nie viac než 5 centimetrov nad hladinou, aby dieťa bolo stále nútené ponoriť hlavu pri prechode na druhú stranu.

Dobrým hravým tréningom na zadržanie dychu pod vodou sú aj skoky do vody. Väčšina detí sa ich sprvu bojí, rýchlo si však skákanie obľúbia. „Najprv ich držíme za ruku, s bojazlivejšími môžeme začať zo sedu skraja bazéna. Rýchlejšie sa osmelia, ak nás uvidia vo vode, že ich tam čakáme,“ hovorí Ladislav Struhár.

Fáza dva – ležanie na vode

Zadržať dych a naučiť sa vydychovať do vody je základ, až keď to dieťa ovláda, môžeme prejsť k samotnému plávaniu. Teda presnejšie – zo začiatku k tomu, aby sa dieťa naučilo ľahnúť si na vodu.

Ladislav Struhár má osvedčenú metódu, napokon, rukami mu už prešli stovky detí. Využíva plaveckú pomôcku – dosku s okrúhlymi otvormi. „Nezachráni dieťa, ale dodá mu istotu, prinúti ho vystrieť ruky a uložiť telo do správnej polohy,“ vysvetľuje jej prínosy.

Dospelý teda chytí dosku z jednej strany, dieťa z druhej. Ľahne si na vodu a ponorí hlavu, splýva. Dá sa to trénovať aj na chrbte. Dieťa si tu akurát drží dosku zboku oboma rukami a umiestnenú ju má na spodnom kraji brucha. Prečo práve tam? „Aby telo dosiahlo na vode stabilitu a dokázalo sa správne vystrieť,“ spresňuje odborník.

Ladislav Struhár s jedným svojím niekdajším zverencom, paralympionikom Viktorom Keménym, ktorý skončil siedmy na Letných olympijských hrách v Londýne.

Foto: SITA

Ak má dieťa obavy ľahnúť si na vodu, môžeme mu pomôcť. „Podložíme ruky pod lopatky, postupne ich posúvame vyššie, napokon už len pod temeno hlavy, aby dieťa ležalo na vode s našou čo najmenšou podporou,“ opisuje Ladislav Struhár.

Napokon pri tomto úkone treba ešte dosiahnuť, aby dieťa ležalo na vode na chrbte s vystretými rukami za hlavou. Najjednoduchšie je dieťa vyzvať, aby dalo ruky s doskou za seba, kde stojíme my. Môžeme ho pritom zospodu podporovať rukou, ale postupne ju sťahovať.

Pri oboch polohách, na bruchu i na chrbte by mala byť hlava ponorená vždy po uši, zakaždým ale z opačnej strany.

Koľko trvá učenie

„Tieto základy by sa dieťa mohlo naučiť zhruba za štyri až päť intenzívnych plaveckých tréningov,“ vraví Ladislav Struhár. Samozrejme, závisí to od dieťaťa – jeho povahy a chuti plávať. Aj keď každé je iné, spravidla platí, že jeden tréning pre deti v predškolskom veku by nemal trvať dlhšie než 20-30 minút, pretože malé deti nedokážu dlhšie udržať pozornosť. Školáci na prvom stupni základnej školy už zvládnu 45 minútovú výuku.

Ak dieťa už dokáže ležať na vode, začína sa nácvik samotného plávania. Zjednodušene povedané – dieťa sa teraz musí naučiť vydýchnuť do vody, zdvihnúť hlavu na ďalšie nadýchnutie a pri tom celom sa pohybovať. „Opäť im to musíme názorne ukázať – ako dať ruky od tela a ako zodvihnúť hlavu. Tiež ako kopať pri krauliarskom a znakárskom štýly nohami, od kolien dolu. Veľa detí robí chybu, že začne nohami bicyklovať, čo im pohyb, samozrejme sťažuje. Treba im vysvetliť, že čím viac budú správne kopať nohami pod hladinou, tým viac ich to posunie dopredu,“ vysvetľuje Ladislav Struhár.

6 až 8 kopov na výdych

Tu už je dôležité aj načasovanie. Dieťa musí do vody vydýchnuť tak, aby sa pri vynorení mohlo nadýchnuť. Ak totiž nevydýchne pod vodou, ale až nad hladinou, nezostane mu potom čas na nádych, čo vedie k tomu, že sa najčastejšie napije vody.

„Pre deti je to spravidla šesť až osem kopov nohami, počas ktorých stačia výdychnuť. Potom nádych, opäť šesť až osem kopov, a tak dookola. Môžu to skúšať s doskou aj bez,“ radí tréner s tým, že toto by mali deti trénovať dva až tri tréningy.

Keď to majú zvládnuté, prichádza posledný úkon, pohyby rúk. Sprvu opäť s doskou, ktorú dieťa drží jednou rukou a druhá je na nej len položená, neskôr bez nej.

Platí rytmus – šesť kopov a záber ruky. Pri kraulovi ju treba stiahnuť pod telo, oblúčikom popri stehne zdvihnúť, vtedy sa nadýchnuť, potom ruku presunúť dopredu a znovu vydychovať. Potom to isté s druhou rukou.

Pri plávaní na chrbte sa dýcha jednoduchšie. Dosku by si malo dieťa držať medzi bruchom a stehnami, druhou rukou robiť záber dozadu s mierne pokrčeným lakťom a malíčkom smerujúcim do vody. „Záber by mal byť čo najmenej bočný, aby človek plával rovno,“ odporúča tréner.

Doska áno, a čo plávacie koleso?

Doska je azda jediná užitočná plavecká pomôcka z toho množstva, ktoré obchody ponúkajú. Plutvy slúžia skôr budúcim pretekárom na rýchlejší pohyb a posilňovanie svalstva.

Čo sa týka kolesa, vesty či rukávnikov, Ladislav Struhár ich pri učení plávať neodporúča. „Nie sú to plavecké pomôcky, ale bezpečnostné poistky, aby dospelí mohli ísť na pivo, ak to poviem trochu nadnesene. Inak bránia dieťaťu v prirodzenej polohe na vode. Držia ho síce na hladine, ale dieťa nerobí nič. Potom, keď sa zrazu ocitne bez kolesa či vesty, nevie, čo robiť, nemá návyk,“ zdôvodňuje.

Na veku ani teplote vody nezáleží

Kedy začať s nácvikom plávania, sa jednoznačne povedať nedá, ako pri všetkých športoch, aj tu je najlepšie, ak je dieťa v kontakte s vodou už v ranom veku.

Odporúčania neexistujú ani na ideálnu teplotu vody. Ide o to, ako deti vediete. Kým niektorým neprekáža ani 20-stupňová voda, niektorým bude chladná aj keď bude mať 30 stupňov.

Kedy vie dieťa plávať?
Keď prepláva určitú vzdialenosť. Métou môže byť dĺžka bazéna. Aj tu platí, že čím viac bude dieťa plávať, tým mu to pôjde lepšie. Napokon, úroveň plávania je rôzna aj u dospelých, ktorí o sebe tvrdia, že vedia plávať. Niekto prepláva kilometer, dva, iný sto metrov a má pocit, že si príjemne zaplával. Mnohí dospelí sa síce dokážu udržať na vode, no neovládajú správne plavecké štýly.

Ak chcete, aby sa vaše dieťa naučilo správne plávať, je najlepšie ho zveriť odborníkom. Dnešné plavecké kurzy sú však čo sa týka kvality rôzne, tréneri, hoci aj kvalifikovaní, pre veľký počet záujemcov nemajú čas venovať sa každému individuálne, čo je škoda.

Ak chcete dieťa niečo naučiť vo vode sami, napríklad už toto leto, veríme, že vám rady v tomto článku pomôžu.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >