Nosenie je radosť, Adriana Kráľová to má overené na vlastnej koži.
Foto: Petronela BiksadskáNosenie tu bolo celé stáročia, dávno predtým, než prišli na trh kočíky. Dodnes sú národy, ktoré si starostlivosť o bábätko inak než nosením ani nevedia predstaviť a aj skúsenosti súčasných matiek, ktoré nepoužívali kočík, potvrdzujú, že nosenie nespôsobuje žiadne problémy, ale naopak.
„Môj najstarší syn, ktorého sme zo začiatku kočíkovali, má dnes problémy s chrbtom, dvom mladším deťom, ktoré prežili celé ranné detstvo v šatke, nič nie je,“ hovorí o svojich skúsenostiach poradkyňa dojčenia a nosenia Mgr. Adriana Kráľová.
Pridáva sa aj ďalšia mamička, Kamila. „Staršiu dcérku sme kočíkovali, dnes športuje, ale napriek tomu sa prehýba v chrbte, má problémy so správnym držaním tela. Naopak, mladší syn, výlučne nosený, má štyri a pol roka, chodí aj sedí krásne vystretý, všetko robí priam s ukážkovo spevneným chrbtom, nosenie môžem jednoznačne odporúčať,“ vraví.
Väčšina dospelých pri pohľade na nosené bábätko podlieha vlastnému presvedčeniu o tom, čo je z jeho hľadiska pohodlné – vystrieť sa na primerane tvrdej podložke, uvoľniť si svaly, ponaťahovať sa. Pre bábätko, ktoré sa deväť mesiacov vyvíjalo stočené v maternici je však prirodzené niečo úplne iné.
„Dieťa pri narodení nemá chrbticu v takom postavení ako dospelý človek. Chrbtica novorodenca je zaguľatená, má tvar písmena C (rovnako ako v brušku, takzvaná totálna kyfóza). Až okolo roku sa postupne esovito prehýba a vytvárajú sa zakrivenia rovnaké ako u dospelej osoby (krčná a bedrová lordóza a hrudná kyfóza). Až do 6 rokov je toto zakrivenie „mäkké“, a teda formovateľné,“ vysvetľuje lekárka a poradkyňa pri dojčení a nosení detí MUDr. Lucia Nemašíková pre portál Materský raj.
Pre bábätko je teda prirodzená a vhodná vertikálna, čiže zvislá poloha, a to od narodenia. „Ak novorodenca položíme horizontálne na rovný povrch (kočík, postieľka), jeho chrbátik nemôže zaujať fyziologické postavenie, čo má negatívny vplyv na vývoj chrbtice a svalstva dieťatka rovnako ako napríklad jeho predčasné posádzanie,“ spresňuje odborníčka s tým, že práve pri správnom nosení vo zvislej polohe, keď je dieťa otočené tvárou k nosiacemu dospelému, chrbtica dieťatka svoje fyziologické postavenie zaujíma.
Ak bábätko dlho leží, teda má pasívnu polohu, jeho svaly môžu ochabovať. Naopak, nosené dieťa vie aktívne zapájať svalové skupiny, svaly sú potom pevnejšie, majú lepší tonus.
Tlmenie nárazov
Dieťa správne uviazané v šatke alebo ergonosiči lepšie znáša aj premiestňovanie a terénne nerovnosti počas prechádzky vonku. „Šatka či ergonosič dieťa podopiera, nárazy pri chôdzi či zmene polohy rodiča sú absorbované šatkou a prenášajú sa späť na rodiča. Tak sú chránené citlivé oblasti chrbtice, na rozdiel od horizontálnej polohy v kočíku, kedy chrbtica nie je chránená a absorbuje všetky nárazy či nerovnosti na ceste,“ pripomína MUDr. Lucia Nemašíková.Výhody nosenia vidieť aj v samotnom výraze bábätka. Nosené dieťa aktívne sleduje okolie, nadväzuje kontakt s inými ľuďmi, ak je unavené, jednoducho si oprie hlávku a zaspí, prípadne sa dojčí. Dieťa v kočíku tieto možnosti nemá, je samé odložené na podložke, odkázané na to, kto sa k nemu nakloní, a samé na seba pri spracúvaní týchto vnemov. V tomto veku pritom potrebuje predovšetkým fyzický kontakt s rodičom.
Správne však nie je ani nosenie, pri ktorom je dieťa otočené tvárou od rodiča. Vtedy nemá možnosť uniknúť pred nadmernou stimuláciou vonkajšieho sveta. Zároveň si nemôže v prípade únavy oprieť hlávku o hrudník rodiča, čím často dochádza k jej predkloneniu. O nemožnosti dojčenia ani nehovoriac.
