Viete, kedy ste boli naposledy preočkovaní proti tetanu? A môže naozaj chorobu spôsobiť hrdzavý klinec?

Gabriela Bachárová, 6. apríla 2022 o 04:15

Preočkovať sa v dospelosti treba po každých 10 až 15 rokoch, pretože očkovacie látky neposkytujú celoživotnú ochranu. U ľudí nad 60 rokov a u pacientov so zníženou imunitou by sa mala využívať dolná hranica.

Očkovanie proti tetanu neposkytuje celoživotnú ochranu, treba preočkovanie.

Foto: Shutterstock.com

Mnoho ľudí si nepamätá, kedy boli naposledy očkovaní proti tetanu, ani sa o to nezaujímajú. Je to aj tým, že táto choroba sa považuje za tak raritnú, že snáď ani preočkovanie proti nej netreba. Nie je to pravda, aj dnes sa môžete tetanom nakaziť, hoci skutočne je to veľmi zriedkavé. Informujte sa preto u svojho lekára, kedy vám vychádza najbližšie preočkovanie alebo či ste ho už náhodou „neprešvihli“. Dobrou správou je, že tetanus nie je možné preniesť z človeka na človeka. Tou zlou, že následky môžu byť až fatálne.

Preočkovať sa v dospelosti treba po každých 10 až 15 rokoch, pretože očkovacie látky neposkytujú celoživotnú ochranu. U ľudí nad 60 rokov a u pacientov so zníženou imunitou by sa mala využívať dolná hranica. V prípade úrazu, keď hrozí akútne riziko nákazy tetanom, dochádza k urýchlenému preočkovaniu, ak od posledného očkovania ubehlo už viac ako päť rokov.

Podľa aktuálneho očkovacieho kalendára sa deti narodené v tomto roku budú proti tetanu očkovať v treťom, piatom a jedenástom mesiaci života (spolu s očkovaním proti niektorým ďalším infekčným chorobám) a potom neskôr v šiestom a trinástom roku.

Ako napnutý luk

Vstupnou bránou tejto nebezpečnej infekcie do tela sú menšie či väčšie poranenia, do ktorých sa dostane pôda. Práve v nej, hlavne v pôde hnojenej hnojom, sa nachádzajú spóry baktérie Clostridium tetani. Dostávajú sa do nej so zvieracími, hlavne konskými, ale i ľudskými výkalmi (to znamená, že baktériu môže mať vo svojom tele aj človek, ktorý tetanom netrpí) a prežíva tam i desiatky rokov.

„Dieťa sa môže nakaziť, keď sa poraní o klinec, triesku alebo o iný ostrý predmet, na ktorom baktérie uľpeli,“ popisuje ďalší možný spôsob prenosu pediater Martin Gregora vo svojej publikácii Očkovanie a infekčné choroby detí (vyšla v češtine).

„Baktérie produkujú toxín, ktorý spôsobuje kŕče svalstva. Človek je voči tomuto toxínu veľmi vnímavý,“ uvádza lekár. Veľmi nebezpečný neurotoxín postihuje nervový systém. Zablokuje miesta, ktoré regulujú prenos vzruchov z nervov do svalov a výsledkom je ničím neriadené dráždenie svalov a vznik kŕčov.

Najčastejšou a aj najvážnejšou formou choroby je takzvaný generalizovaný tetanus. Ochorenie začína kŕčmi žuvacích svalov (nemožnosť otvoriť ústa), tuhnutím svalstva šije a postupne sa pridávajú kŕče rôznych častí tela, napríklad brucha alebo chrbta. Dôsledkom je strata koordinácie pohybov.

Kŕče trvajú niekoľko minút a telo je pri nich prehnuté do polohy luku pripraveného vystreliť šíp. Sú veľmi bolestivé a môžu sa prejavovať nielen stuhnutím, ale aj zášklbmi svalov. K ďalším príznakom patrí zvýšená teplota, potenie, zvýšený krvný tlak a môže sa objaviť aj zrýchlený pulz.

Ohrozené skupiny

Ochorenie môže mať ľahký, stredný, ale i ťažký priebeh. Bez lekárskej pomoci v podobe dôsledného ošetrenia rany, podania protilátok či liekov proti toxínu, očkovania a ďalšej liečby končí ťažká nákaza zvyčajne fatálne v dôsledku zástavy srdca alebo kolapsu dýchacej sústavy, pretože kŕče medzirebrových a ďalších svalov dýchanie znemožnia. Ťažké prípady sa liečia v nemocnici, nutná býva aj umelá pľúcna ventilácia. Úmrtnosť na ťažký tetanus je vysoká, od 50 do 100 percent.

Tetanus sa nedá preukázať z krvi, diagnóza sa stanovuje na základe typických príznakov. Spoľahlivé nie je ani zisťovanie baktérie z rany, vo väčšine prípadov sa totiž jej výskyt nepreukáže, hoci človek tetanom trpí. Lekár však môže použiť metódu, keď sa pomocou sterilného nástroja dotkne hltanu a sleduje reakciu. Ak má človek dávivý reflex, ktorým sa snaží nástroj odstrániť, o tetanus nejde. Ide oň, ak sa čeľusť začne sťahovať v kŕči.

Môžem sa nakaziť z hrdzavého klinca?
Traduje sa, že je veľmi nebezpečné, ak stúpite na hrdzavý klinec, ktorý ani nemusel byť v kontakte s pôdou a aj tak sa môžete nakaziť tetanom. Je to možné? Áno. Hrdza sama o sebe síce nemôže chorobu spôsobiť, avšak jej drsná štruktúra poskytuje pre spóry baktérie (akási zakuklená forma baktérie) veľmi dobré útočisko. Klinec je navyše ostrý, ľahko prebodne kožu a v rane už má baktéria voľné pole pôsobnosti. Nehovoriac o tom, že staré hrdzavé klince môžu ležať priamo v infikovanej pôde.

Ako vidieť, nie vždy je pôda miestom, odkiaľ nákaza prichádza. Stačí, ak vietor odveje prachové častice vyschnutého zvieracieho trusu na drevenú ohradu, vy sa jej chytíte, zadriete si triesku a choroba sa začne šíriť.

Nie každá trieska v prste ani klinec v chodidle však vedú k tetanu, väčšina ľudí chorobu nedostane, pretože si s ňou ich imunita poradí. Ohrozené sú najmä neočkované deti, ľudia s poruchami imunity, s ťažkou chronickou chorobou alebo tí v dlhodobom strese, ktorý oslabuje obranyschopnosť. Zvýšené riziko je aj u dospelých ľudí, ktorí už posledné preočkovanie absolvovali veľmi dávno.

Že nie je tetanus zabudnutou chorobou, o tom svedčí aj prípad českého chlapčeka, ktorý s ťažkým priebehom skončil v nemocnici. Nebol očkovaný. Viac o tomto prípade si môžete prečítať na tomto odkaze.


U novorodencov sa môže vyskytnúť takzvaný materský tetanus, ak matka nebola očkovaná a dieťa tak nezíska takzvanú pasívnu imunitu. Príčinou rozvoja choroba býva často použitie nesterilného nástroja pri ošetrovaní pupočnej šnúry. V našich podmienkach by bol materský tetanus raritou, vyskytuje sa najmä v rozvojových krajinách.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Zdravie - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >