Marek zachránil zraneného otca, Simonka musí nahradiť mamu po mŕtvici. Kto sú víťazi Detského činu roka?

gb, TASR, 5. januára 2020 o 04:48

Celkom 67 326 detí zo 703 slovenských škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách súťaže Detský čin roka.

Na snímke kolektív žiačok 3. triedy ZŠ Nemocničná z Považskej Bystrice, laureátiek Ceny ľudia ľuďom

Foto: TASR

V kategórii záchrana života získal ocenenie Marek Kocian zo ZŠ Ul. Mieru v Bytči za záchranu života svojho otca. Za pomoc otcovi a celej rodine zvíťazila v kategórii pomoc v rodine Simona Borovská so sestrou zo Základnej školy M. R. Štefánika v Spišskej Belej.

Najviac hlasov detskej poroty v kategórii pomoc rovesníkom dostal a ocenenie za pomoc spolužiačke na vozíku získal kolektív žiakov zo ZŠ Školská z Turia. V kategórii pomoc ľuďom ocenenie za pomoc zranenej poľskej lyžiarke získali žiaci siedmeho a ôsmeho ročníka ZŠ Jána Smreka z Melčíc.

Katarínu Jaďuďovú zo ZŠ v Pliešovciach ocenili v kategórii pomoc prírode za záchranu troch mačiatok, písali sme o jej krásnom čine už aj na našom webe. Kolektív žiakov zo ZŠ Komenského z Medzilaboriec získal ocenenie v kategórii dobrý nápad za organizovanie zbierky pre kamarátku Emmku.

Špeciálnu Cenu Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin získali žiaci z prvého, druhého a tretieho ročníka ZŠ Sklené Teplice. Tí zorganizovali zbierku pre psíkov v útulku. V online ankete pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk získali v roku 2019 detské skutky spolu 89 348 hlasov a víťazný skutok 16 618 hlasov. Cenu ĽudiaĽuďom.sk získali žiaci tretej triedy zo ZŠ Nemocničná z Považskej Bystrice za predaj výrobkov z prírodnín, ktorým finančne pomáhajú chorým deťom.

„Na tých príbehoch je zaujímavé to, že odzrkadľujú to, čo sa deje v spoločnosti. Reagujú na to a vnímajú to veľmi presne. Sú zrkadlom doby," uviedla riaditeľka občianskeho združenia Detský čin roka Saša Broadhurst-Petrovická. Verí tiež, že Detský čin roka je ako „každoročné vkladanie semienka do detí", pretože ony budú neskôr rozhodovať o tom, čo je dôležité pre spoločnosť a pre ne.

„Dobrý skutok je všeliekom a najlepšou cestou k nájdeniu samých seba. Spätne dotvára osobnosť konajúceho do tej najkrajšej podoby, k prekonaniu egoizmu a k záujmu o druhých. Najlepší spôsob, ako zaplašiť smútky, je zabudnúť na ne pri pomoci druhým, najlepší spôsob, ako si získať priateľov, je spolupráca a najlepšia prevencia ničenia je tvorba. Detský čin roka je konkrétnym pritakaním životnej kráse, je optimistickým podnetom hľadajúcim a tou najstatočnejšou výzvou neveriacim“, je myšlienka profesora Ivana Štúra, bývalého člena expertnej skupiny a veľkého priaznivca a dlhoročného podporovateľa Detského činu roka.


Deti rozhodli

V prvej etape projektu občianske združenie Detský čin roka motivovalo deti k robeniu dobrých skutkov a vyzvalo deti i verejnosť k zaslaniu príbehov o nich. Písali deti, učitelia, rodičia i neznámi ľudia, ktorým deti pomohli. Dobré skutky vykonali deti z 77 slovenských škôl.

Počas leta výberová komisia vybrala 35 nominovaných skutkov v nasledovných siedmych kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, Pomoc prírode, Dobrý nápad a Cena Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin.

V druhej etape projektu učitelia s deťmi čítali príbehy na hodinách etickej výchovy, slovenského jazyka, náboženskej výchovy či v školskom klube. Spoločne sa rozprávali s deťmi o príbehoch a hodnotách, ktoré detské skutky prinášajú.

Každé dieťa malo právo vybrať a oceniť jeden z príbehov v každej kategórii, 67 326 detí zo 703 slovenských škôl rozhodlo, ktoré skutky získali ocenenie v jednotlivých kategóriách. Online Anketa pre verejnosť v spolupráci s darcovským portálom ĽudiaĽuďom.sk. Anketa pre verejnosť bola realizovaná predovšetkým pre dospelých, ktorí touto formou mohli podporiť dobro a inšpirovať sa dobrými skutkami detí. Je to tiež cesta ako upriamiť pozornosť verejnosť k té-mam, ktoré projekt prináša. Poznajte víťazov jednotlivých kategórií pre rok 2019. Predstavujeme im pomocou listov, ktoré o ich skutkoch napísali ostatní.

Záchrana ľudského života

Marek poskytol prvú pomoc zranenému otcovi
Dnes by som vám chcela opísať úžasný čin môjho spolužiaka. Volá sa Marek a dokázal niečo, za čo sme na neho všetci nesmierne hrdí. Bol štvrtok večer (14. novembra 2018), nie úplne neskoro, asi päť hodín, ale po ťažkom dni sa rozhodol ísť spať skôr, keď ho zo spánku vytrhol hlasný výkrik: „Marek! Marek, poď mi pomôcť.“ Ešte v polospánku sa vybral z postele. Pomaly sa prebral, spomenul si, ako mu tato hovoril, že sa chystá niečo opravovať.

Pomyslel si, že mu treba asi s niečím pomôcť. Keď prišiel do miestnosti, odkiaľ sa ozývalo volanie, uvidel otca a za ním kaluž krvi. Celý preľaknutý sa ho opýtal: „Čo sa stalo?“ A on na to: „Opravoval som to veľké a ťažké kladivo, ktoré sa používa pri práci s drevom. No a keďže bolo už z jednej strany vybúchané, chcel som to orezať, lebo sa s ním zle pracovalo. A ako som ho rezal, zrazu sa mi šmyklo a prešla mi po ruke uhlová brúska.“ Marek neváhal, okamžite vzal otca k umývadlu, aby nezakrvácal celý dom.

Rýchlo sa pobral po domácu lekárničku. Našťastie chodil do krúžku Mladý záchranár, kde ich učia, ako reagovať v podobných situáciách. Postupoval podľa toho, čo sa naučil. Najprv opláchol ranu dezinfekčným prostriedkom, obložil obväzmi a nakoniec ďalšími obväzmi riadne stiahol, čím sa pokúsil zastaviť krvácanie. Medzitým jeho otec, ktorý si dokázal zachovať chladnú hlavu, upadol do šoku.

Marek neváhal a urýchlene zavolal mame, ktorá bola v práci, povedal jej o úraze a poprosil ju, aby čo najskôr prišla domov. On zatiaľ pomohol otcovi s prezlečením krvavých šiat. Vtedy už prišla mama a okamžite zobrala otca na pohotovosť. V nemocnici lekári zistili, že má prerezanú šľachu a čiastočne zarezané do kosti, budú ho musieť operovať.

Lenže nastali komplikácie na základe srdcového šoku, preto musel jeden deň ležať na JIS a operáciu preložili na druhý deň. Po vykonaní operácie si ho tam nechali ešte tri dni. Záchranári pochválili Mareka za profesionálne ošetrenie. Marek je veľmi rád, že je jeho oco v poriadku a rana sa mu dobre hojí. Málokto z nás by dokázal tak racionálne reagovať v takej nezávideniahodnej situácii. Dokázal zachovať statočne a hrdinsky.

Neostal paralyzovaný, ale urobil všetko, čo vedel, aby pomohol otcovi a zabránil vykrvácaniu. Využil získané poznatky o podaní prvej pomoci. Z Mareka sa stal mladý záchranár, ktorý môže byť pre ostatných príkladom a dôkazom, že to, čo sa učíme, je pre nás často skutočne užitočné.
List napísala Paula Podhorská, spolužiačka, skutok vykonal Marek Kocian, v školskom roku 2018/2019 žiak 7. triedy, ZŠ Ul. Mieru, Bytča

List napísala Paula Podhorská – spolužiačka, skutok vykonal Marek Kocian, v šk. roku 2018/2019, žiak 7. triedy, ZŠ Ul. Mieru 1235, Bytča

Pomoc v rodine

Simonka a jej sestra odrazu musia nahradiť mamu
Chceme vám napísať o našej spolužiačke, ktorá veľmi rýchlo musela dospieť. Ale všetko poporiadku. Simonka do našej triedy prišla v šiestom ročníku. Bola tichá a zo začiatku utiahnutá. Postupne sme sa zbližovali a zistili sme, že Simonka to nemá ľahké, lebo jej ocko dostal mozgovú príhodu, ktorá mu priniesla dlhodobé následky – má čiastočne ochrnutú ľavú stranu. Musel odísť z práce, ktorú nadovšetko miloval, nemohol pracovať v dome, ktorý si zrekonštruovali, bol z toho nešťastný. Zostal na invalidnom dôchodku.

O dva roky nato dostala mozgovú príhodu jej teta Monika, ktorá im veľmi pomáhala. Našťastie ona mala rýchlu pomoc, takže následky nie sú až také výrazné a ona môže pracovať. Rodina však netušila, že ten najväčší úder len príde. Jedného dňa našli mamku ležať v kúpeľni na zemi. Rýchlo zavolali záchranku, diagnóza znela hrozne - „mozgová príhoda“. Simonke sa zrútil celý svet. Mamka, ktorú teraz najviac potrebujú, leží už ôsmy mesiac bez pohnutia.

Keď sme sa to dozvedeli, snažili sme sa Simonku podržať psychicky. Chceli sme im pomôcť a tak sme zorganizovali v triede finančnú zbierku, kde sme s triednou vyzbierali 120 eur. Aj v zborovni učitelia posielali finančnú pomoc na účet, ktorý bol na ten účel zriadený, aby rodina mohla zaplatiť všetko, čo mamka potrebuje.

Simonka so svojou sestrou odrazu museli robiť to, čo robila ich mamka. Musia pomáhať ockovi, ktorý má to veľmi ťažké. Dievčatá museli odrazu dospieť. Napriek všetkému Simonka sa nevzdáva, naďalej sa dobre učí, verí a modlí sa, aby sa mamka vrátila. Tým, že si rodina musí pomáhať, vybudovali si silnejšie puto a s láskou a obetavosťou to celá rodina zvláda, čo si v dnešnej dobe zaslúži obdiv a úctu.
List napísala Mgr. Daniela Baksová – pedagogička, skutok vykonala Simona Borovská so sestrou, v šk. roku 2018/2019 žiačka 7. triedy, ZŠ M. R. Štefánika, Štefánikova 19, Spišská Belá

Pomoc rovesníkom

Kolektív žiakov pomáha spolužiačke na vozíku
Našu spolužiačku Laurinku sme spoznali v 1. triede. Bolo to pre nás veľké prekvapenie, pretože bola trochu odlišná ako my. Nemohla s nami behať, skákať a šantiť. Má totiž svalovú dystrofiu, je na vozíčku. Od prvej chvíle sme jej všemožne pomáhali a robili jej radosť. Cez vyučovacie hodiny jej pomáhajú pani asistentky alebo my. Laurinka to má veľmi ťažké.

Keďže sme už siedmaci, sme na poschodí. Na začiatku ju mamina nosila na rukách hore schodmi, chalani jej brali vozík, niekedy aj dievčatá. V roku 2016 jej Nadácia Markíza darovala schodolez, tak je to pre našu spolužiačku veľká pomoc. Laurinka je šikovná, vie písať, aj sa sama najesť a plávať s pomocou kolieska. Takisto sa vie sama pohybovať na vozíku bez pomoci druhého. Laurinka mala v novembri 2018 narodeniny. Jej najväčším prianím je, aby sa z tejto choroby dostala a vyzdravela. Niekedy jej príde ľúto, že sa s nami nemôže zapojiť do rôznych aktivít a hier.

Laurinka ma vykrútené rúčky aj nôžky a nemôže s nimi pohybovať. Celý svoj život sedí na vozíčku alebo na stoličke či gauči. Po dome sa pohybuje na drevenom vozíčku. Na stene majú prispôsobené zdviháky, ktoré jej pomáhajú sa dostať na určité miesta. Laurinku poznáme niektorí z nás aj osobnejšie, keď ju chodíme navštevovať. Cez leto pozýva spolužiakov na párty, oslavy či prespávačky. Aj napriek svojmu handicapu sa nevzdáva a zdokonaľuje sa, je veľmi milá, je s ňou zábava, máme ju veľmi radi.

Hneď v prvom ročníku vyhrala miesto v súťaži Slávik Slovenska. Aj keď jej bolo odobraté na pohybe, má pridané na krásnom hlase. Hlas využíva na spevácke či recitačné súťaže. Vyhrala 2. miesto na Šalianskom Maťkovi, čestné uznanie v krajskom kole Hviezdoslavovho Kubína. Tento rok sme boli vystupovať na Deň úcty k starším. Boli sme oblečení v krojoch a do kroja sme obliekli aj Laurinku. Neuveriteľne sa z toho tešila a krásne zaspievala. Obecenstvu pri jej speve až slzy vyhŕkli. Pracuje na sebe, aby dosiahla svoj sen, stať sa moderátorkou. Tento sen jej dodáva nádej. Bude mať zo seba dobrý pocit, že to zvládla. My ju v tom podporujeme a dodávame jej silu, držíme jej palce a veríme, že o nej budeme počuť ako o slávnej osobe.
List napísala Tamara Turská, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2018/2019 žiaci 7. triedy, ZŠ Školská 394, Turie

Na snímke kolektív žiakov 7. triedy ZŠ Školská z obce Turie, laureáti ocenenia Detský čin roka 2019 v kategórii Pomoc rovesníkom.

Foto: TASR

Pomoc ľudom

Žiaci pomohli zranenej turistke na lyžiach
Napadlo veľa snehu a žiaci našej školy sa veľmi tešili na blížiaci sa lyžiarsky výcvik. Prišiel ten vytúžený čas a triedy siedmakov a niekoľko ôsmakov vyrazilo spolu s učiteľmi na Oravu, do strediska Roháče Spálená. Všetci boli pripravení naučiť sa základy krásneho lyžiarskeho športu. Niektorým to išlo lepšie, iným menej, ale snažili sa všetci a hlavne všetci si užívali krásy zimy a pobyt v prírode.

Okrem techniky lyžovania sa žiaci učili správať k sebe na zjazdovke, byť ohľaduplní a navzájom si pomáhať. Zásady správania sa na svahu podľa Kódu lyžiara si rýchlo osvojili a netušili, že ich budú môcť využiť hneď v praxi. Niekoľko žiakov si pri prejazde rovinkou medzi zjazdovkami všimlo ženu, ktorá ležala v snehu a nemohla sa hýbať. Bola to poľská turistka, ktorá trávila pobyt na našich horách spolu so svojím manželom.

Hneď k nej pristúpili s otázkou, či nepotrebuje pomoc. Keď uvideli, že je zranená a má veľké bolesti, duchaplne zavolali na nášho pána riaditeľa a spolu s ním začali rýchlo riešiť, ako jej pomôcť. Našťastie máme veľmi pozorných žiakov a jeden z nich, Jakub, si zapamätal telefónne číslo, ktoré bolo uvedené na vývesnej tabuli dolu pri vleku na záchrannú službu, ktorá pomáhala v danom lyžiarskom stredisku. Pán riaditeľ mobilom zranenej rýchlo zavolal pomoc.

Síce naše deti zranenej lyžiarke nevedeli pomôcť po zdravotnej stránke, ale všetci sa rozmiestnili po oboch zjazdovkách a mávaním na záchranárov im dávali znamenie, kde sa zranená Poľka nachádza. Záchranári lyžiarku ošetrili a opatrne ju zviezli zo svahu. Nakoniec sa od nich dozvedeli, že mala vykĺbené celé rameno a bez pomoci našich žiakov by sa dolu nedostala.

Lyžiarsky výcvik sa skončil, všetci sa naučili základy lyžovania, ale naučili sa aj byť ohľaduplní a všímaví k iným, naučili sa podať pomocnú ruku tomu, kto to potrebuje, i keď ho vôbec nepoznajú. Určite si domov z lyžiarskeho okrem krásnych zážitkov odnesú aj dobrý pocit, že mohli pomôcť človeku v núdzi. Pochvalu si menovite zaslúžia žiaci: Jakub Jankovský, Samuel Červeňan, Sebastián Ježík, Daniel Matejovič, Tobias Matejka, Karin Sádecká, Izabela Pavlíková a Vivien Kováčková.
List napisala A. Fabianová – pedagogička, skutok vykonali Jakub Jankovský, Samuel Červeňan, Sebastián Ježík, Daniel Matejovič, Tobias Matejka, Karin Sádecká, Izabela Pavlíková a Vivien Kováčková, v šk. roku 2018/2019 žiaci 7. a 8. triedy, ZŠ s MŠ Jána Smreka, Melčice – Lieskové 377, Melčice

Pomoc prírode

Katka zachránila život mačiatkam Dnes sme oceňovali žiakov, dostávali pochvaly riaditeľom školy, veľa šikovných detí... potom som učil. Po piatej hodine som bol odprevadiť časť deviatakov do šatne. Keď odchádzali, prišli k jednému zavesenému batôžku v šatni a začali sa baviť na tom, že Katka má v škole mačky. Nechápavo som sa na nich pozrel. Zvedavosť mi nedala a tak v očakávaní turistických „mačiek“ som nakukol do vaku.

Bolo tam klbko troch ešte slepých mačiatok. Dosť ma to vytočilo – však to už hraničí s týraním zvierat. Čo to tú deviatačku napadlo, veď už má mať dosť rozumu na to, aby nedovliekla do školy malé mačiatka – a to ešte na celý deň! Netrpezlivo som čakal na chodbe na Katarínu, kým príde z obeda. Konečne som ju uvidel. Do riaditeľne vošla s roztrasenými rukami. Vysvetlila mi, že ráno, keď odchádzala do školy, našla na bráne zakvačenú starú tašku a v nej tri slepé malé mačiatka.

Nejaký „dobrák“ im zavesil na bráničku takýto darček. „Tak čo som mala robiť? Zobrala som ich do školy,“ pokračovala Katka. „Mama musela ísť pásť kozy, otec nepomôže,“ pokračovala ďalej, „tak som rýchlo ešte nabrala do fľašky kozacie mlieko.“ Potom som sa dozvedel, že síce Katarína meškala na každú hodinu – to sme vedeli my učitelia – nevedeli sme však, že Katka každú prestávku odbehla do šatne, aby striekačkou nakŕmila mačiatka.

„Viete, celú hodinu som tú fľašku hriala na tele, aby mali mačence teplé mlieko.“ Táto Katkina veta ma úplne dorazila. Poslal som ju domov, zajtra mačiatka donesie, budú pár dní pri našich školských zajačikoch. Ďakujem i Zuzke Bessonovej, ktorá je ochotná pomôcť a mačiatka zadarmo Katke zaočkovať. No a zajtra oslovím kolegov – lebo mám pocit, že by som mal ráno vytlačiť ešte jednu pochvalu riaditeľom školy…
List napísal Slavomír Matejka – pedagóg, skutok vykonala Katarína Jaďuďová, v šk. Roku 2018/2019 žiačka 9. Triedy, ZŠ s MŠ Školská 27/14, Pliešovce

Dobrý nápad

Žiaci dvakrát ročne organizujú zbierku na pomoc Emmke
Častokrát v honbe za úspechom ľudia zabúdajú na svojich blízkych, ale aj na ľudí vo svojom okolí. Naopak, sú aj takí, ktorí sú ochotní pomáhať. Nemyslieť na seba, ale na iných. Pomôcť chorému, postihnutému svojou spoločnosťou, rozhovorom alebo rôznymi druhmi benefičných akcií. Aj my v škole už štvrtý rok pomáhame našej malej kamarátke Emmke.

Emmka sa narodila predčasne v 7. mesiaci tehotenstva. Následne ďalší mesiac strávila v inkubátore. Má hypotóniu – znížené svalové napätie. Po návrate z pôrodnice s ňou rodičia začali aktívne rehabilitovať. Nevzdávali sa, ale na výraznejšie posilnenie svalov bola a je potrebná pomoc odborníkov. Akýkoľvek rehabilitačný pobyt, zakúpenie rehabilitačných pomôcok stojí nemalé množstvo peňazí. A preto sme sa rozhodli pomôcť…

Pomoc od nás žiakov prichádza dvakrát ročne. Pred vianočnými prázdninami škola organizuje Vianočnú akadémiu, ktorej súčasťou okrem kultúrneho programu je aj predaj školského časopisu a vianočného punču za symbolické ceny. Tento rok sa prvýkrát organizoval aj vianočný bazár. Žiaci priniesli predmety (knihy, CD, DVD, hračky, bižutériu), ktoré už nepotrebovali, nepoužívali. Dané predmety našli svoje uplatnenie v iných domácnostiach a neskončili v koši. Vyzbierané peniaze boli odovzdané rodičom Emmky.

Každoročne v máji sa organizuje charitatívny beh pre Emmku (tohto roku 4. ročník), ktorý v posledných rokoch nadobúda masívny charakter. Kvôli záujmu aj obyvateľov mesta Medzilaborce pribúdajú nové súťažné disciplíny. Tie sú rozdelené do niekoľkých kategórií. Súťažia všetci. Od prváčikov cez deviatakov až po pedagogických zamestnancov. Tento ročník pribudli tri nové kategórie. Keďže k Emmke minulý rok pribudol braček, chceli sme do behu zapojiť aj jej maminu. Z toho vzišla kategória – beh mamičiek s kočíkmi.

Posledná kategória bola venovaná malým slečnám. Tie spojazdnili svoje detské kočíky a snažili sa ich čo najskôr zaparkovať v cieľovej rovinke. Radosť bola obrovská. Mnohí sa tešili zo svojej prvej medaily. V závere podujatia riaditeľka školy odovzdala Emmkiným rodičom 936 eur. Konečná suma pozostávala zo štartovného, ktoré je každý rok ľubovoľné, ale aj z verejnej zbierky, do ktorej prispeli obyvatelia Medzilaboriec.

„Čerešničkou na torte“ bolo šesť veľkých vriec naplnených plastovými vrchnákmi, ktoré môžu rodičia Emmky „zameniť“ za peniaze. Akcia splnila svoj zámer. Dokázali sme sa spojiť pre dobrú vec. Odmenou pre nás bolo Emmkino poďakovanie. Sme si istí, že naše úsilie byť školou so srdcom na správnom mieste sa potvrdilo. Dôkazom toho sú naši žiaci a ich ochota pomáhať.
List napísali Mgr. Alexandra Gubová – pedagogička a PaedDr. Emília Kocanová – riaditeľka školy, skutok vykonali žiaci ZŠ Komenského 135/6, Medzilaborce

Cena Sašky Fisherovej - Malý veľký čin

Žiaci zorganizovali zbierku pre psíkov v útulku
Sme žiaci z malotriednej školy, ktorú v tomto školskom roku navštevovalo len 9 detí. Každoročne robíme vianočnú besiedku a vianočné trhy, na ktorých predávame vlastnoručne vyrobené výrobky. Tento rok sa nám podarilo zarobiť 60 eur. Nie je to veľká suma, ale napriek tomu sme sa rozhodli s ňou podeliť s tými, ktorí to potrebujú viac. Polovicu vyzbieranej sumy sme sa rozhodli venovať psíkom v útulku v našom okresnom meste. Boli sme im náš malý dar odniesť osobne. Psíky boli veľmi milé a bolo nám ich aj ľúto, ale vedeli sme, že im bude trochu lepšie aj vďaka nám.
List napísala Erika Mokrošová – pedagóg, skutok vykonal kolektív žiakov, v šk. roku 2018/2019, žiaci 1., 2. a 3. triedy, ZŠ Sklené Teplice 1, Sklené Teplice

Cena Ľudiaľudom.sk/hlasovanie verejnosti

Deti začali predávať výrobky z prírodnín, aby tak finančne pomohli chorým deťom
Všetko sa začalo 74 centami. Možno si poviete, že je to smiešne, zanedbateľná čiastka. Príbeh, ktorý tieto centy skrývajú však zanedbateľný nie je. Deti si v rámci hry v areáli školského dvora vytvorili stanoviská, kde si medzi sebou ,,predávali" výrobky z prírodnín. Wendy, Aničku, Barborku a Soničku však napadlo predávať tieto výrobky aj dospelákom, ktorí šli okolo. Na druhý deň prišli slávnostne so 74 centami.

Pochválila som ich za vynaliezavosť a povedala som, že za peniažky si už môžu kúpiť aj čokoládu. Vtedy na mňa pohoršene pozreli a povedali: ,,Ale my zbierame peniažky pre choré deti!“ Vyrazili mi dych. Malé deti chcú pomôcť iným deťom. Túto krásnu myšlienku sme nemohli nechať tak. Pomôcť sa rozhodla celá trieda. Pri príležitosti besiedky pre rodičov a starých rodičov sme vytvorili predajný stánok s našimi výrobkami.

Deti rodičom vysvetľovali, ako chcú peniaze použiť a s čoraz väčším úsmevom vhadzovali zárobok do pokladničky. Podarilo sa nám vyzbierať 170 eur. Svoju radosť vyme-nili za radosť iných. Po vzájomnej dohode sme sa rozhodli finančne pomôcť rodine s 3 ťažko chorými detičkami. Tie nám nakreslili aj obrázok, ktorý nám visí nad tabuľou a ešte dlho aj bude. Bude pripomienkou, že aj drobných 74 centov môže odštartovať úžasnú myšlienku. Bude pripomínať, že aj malé deti vedia v sekunde prerásť dospelákov. Bude pripomienkou, že chuť pomôcť je sladšia ako chuť čokolády.
List napísala Mgr. Zuzana Sádecká – pedagóg, skutok vykonal kolektív, v šk. roku 2018/2019 žiaci 3. triedy, ZŠ Nemocničná 987/2, Považská Bystrica





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >