Dorotka s Downovým syndrómom je hlavnou hrdinkou dokumentárneho filmu Niečo naviac

Gabriela Bachárová, 11. októbra 2018 o 19:16

Dokumentárny film Niečo naviac rozpráva príbeh deviatačky Dorotky Vlčkovej, ktorá trpí genetickou poruchou Downovým syndrómom. Snímka, ktorú nakrútili Palo Kadlečík a Martin Šenc, ukazuje, že i ľudia s touto diagnózou môžu obohatiť život a byť prínosom pre celú rodinu.

Dorotka Vlčková žije plnohodnotný život napriek svojmu postihnutiu.

Foto: archív

„Sestra Dorotky ma zavolala natočiť videoklip k Svetovému dňu Downovho syndrómu z prostredia divadla, v ktorom Dorotka účinkuje. Keď som prišiel na jeden z nácvikov, rýchlo som pochopil, že je škoda točiť videoklip, že toto je naozaj námet na film,“ povedal kameraman a režisér Palo Kadlečík k svojmu prvému celovečernému filmu, ktorý autenticky odkrýva život dievčaťa s jedným chromozómom naviac. Napriek tomu, že rodičia vedeli už v tehotenstve o jej postihnutí, odmietli sa jej zbaviť.

Palo Kadlečík mal pôvodne v úmysle natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo. „Práca dramaterapeutov s deťmi bola úžasná, predstavenia ma upútali,“ vysvetlil filmár, ktorý napokon spojil sily so scenáristom a dramaturgom Martinom Šencom. Dokument vznikal takmer štyri roky. Obaja autori sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom Dorotka je z nich najmladšia. Vznikol nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale ponúkal osobný ľudský príbeh.

Pootvoriť dvere do sveta rodiny s postihnutým dieťaťom nebolo ľahké, vyžadovalo si to čas a trpezlivosť. „Postupne sme získali dôveru jej rodičov aj jej samej, len tak bolo možné vstúpiť do jej sveta. Trávili sme s nimi veľa času a zachytávali sme rodinné situácie, ktoré boli vo svojom princípe jednoduché, ale veľmi čarovné, úprimné. Nechali sme sa nimi viesť,“ priblížil Palo Kadlečík vznik optimistického filmu, ktorý búra mýty a predsudky o Downovom syndróme a podáva svedectvo o tom, že takíto ľudia majú skutočne niečo navyše.

Z Dorotky je dnes tínedžerka, deviatačka v základnej škole. Stále hrá divadlo a chce sa stať herečkou, ale podľa slov režiséra aj policajtkou. „Je úprimná, radostná, láskavá,“ opísal svoju hrdinku, u ktorej nielen rodina, ale aj filmári našli „zdroj dobíjajúci baterky“.

Života s inakosťou sa netreba báť


Downov syndróm je najčastejšou genetickou poruchou, spôsobuje mentálne postihnutie od ľahkého až po ťažké. Napriek tomu vie spoločnosť o jeho problematike pomerne málo. Nezriedka sa vníma cez negatívne emócie a obavy. Rodičia majú strach, že sa ich dieťa narodí postihnuté a nezvládnu jeho výchovu. Spoločnosť sa zasa bojí „mongoloidných“ jedincov, ku ktorým nedokáže zaujať postoj.

„Život s inakosťou, ktorého sa bojíme, vôbec nie je taký, aby sme sa ho báli. Môže byť radostný, plnohodnotný. Úloha, pred ktorú je človek zrazu postavený, nemusí skončiť tragicky, v smútku alebo nešťastí. Práve naopak, môže v človeku zmobilizovať sily a objaví v sebe veci, ktoré by možno inak nedokázal,“ povedala Viera Vlčková, Dorotkina mama.

Podľa nej je veľmi dôležité, aby sa človek so situáciou vyrovnal a prijal ju. „Potom idú veci možno až zázračne. Okrem prijatia je dôležité, aby rodič bol ochotný nechať sa tým dieťaťom viesť,“ vysvetlila s tým, že dieťa s Downovým syndrómom môže rodine zmeniť spôsob život i hodnotový systém. „My sme napríklad pri Dorotke veľmi spomalili, dali sme si taký rytmus, pretože dnes je veľmi hektický čas. Ten, kto je s ňou, má pocit radosti a pokoja, možno až šťastia, toto je dnes vo svete veľmi vzácne,“ uzavrela.






Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Hendikepy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >