A ako dlho by matky mali dojčiť? Odpovede naznačujú dve nové štúdie českých vedcov z Ústavu experimentálnej medicíny AV ČR a Fyziologického ústavu AV ČR, ktoré publikovali odborné časopisy Biomedical Journal of Scientific & Technical Research a Food Chemistry.
Človek je jedným z približne 6500 druhov cicavcov. Definícia hovorí, že ide o stavovce, ktorých mláďatá sa živia materským mliekom. Sajú ho z matkinho prsníka, respektíve mliečnych žliaz. Už samotné pomenovanie našej triedy stavovcov teda ukazuje obrovský význam dojčenia a materského mlieka nielen pre náš živočíšny druh. Materské mlieko totiž obsahuje ideálny koktail živín a biologicky aktívnych látok, ktoré sú nevyhnutné na rýchly rast a vývoj potomka.
Čítajte aj Poloha tela po prehltnutí liekov ovplyvňuje ich vstrebanie
Tvorbu materského mlieka ovplyvňuje hormón prolaktín, jeho produkciu z prsnej žľazy potom hormón oxytocín, ktorý býva nazývaný „hormónom lásky“ a zohráva dôležitú úlohu pri budovaní citového puta medzi matkou a dieťaťom. Zloženie a kvalitu mlieka ovplyvňuje mnoho faktorov, ako sú napríklad stravovacie návyky matky, životný štýl, spôsob pôrodu alebo dĺžka tehotenstva. Práve na túto problematiku sa zamerala štúdia Kristíny Brejchovej z Fyziologického ústavu AV ČR. V prvej časti štúdia sledovala, aký vplyv má predčasný pôrod alebo pôrod cisárskym rezom na zloženie prvotného mlieka – mledziva, ktoré sa v žľaze tvorí tesne pred pôrodom a asi tri až päť dní po ňom.
Počas piatich rokov vedci nazbierali celkom 137 vzoriek mlieka od darkýň z pražského Ústavu pre starostlivosť o matku a dieťa. Pochádzali od matiek so spontánnym pôrodom alebo cisárskym rezom v termíne, ale aj matiek, ktoré rodili predčasne. Matky poskytli vzorky mledziva aj zrelého mlieka.
Následná analýza zloženia ukázala, že oba typy neštandardného pôrodu majú mierne nepriaznivý dopad na zloženie mledziva. „Domnievame sa, že mliečna žľaza matky nemala dostatok času na začatie tvorby plnohodnotného mlieka. Najneskôr s odstupom štyroch týždňov tento negatívny vplyv zmizol a zrelé materské mlieko sa svojim zložením podobalo mlieku matiek rodiacich prirodzenou cestou v termíne,“ hovorí Kristýna Brejchová.
Čítajte aj Viac ako polovici zo všetkých paliem na svete hrozí vyhynutie, tvrdí štúdia
Vedkyňa tiež dodáva, že ak sa netvorí matke predčasne narodeného dieťaťa celkovo dostatok mlieka, je vhodné ho nahradiť mliekom od darkýň z mliečnej banky. Pokiaľ sa však matke tvorí mlieka dostatok, hoci sa vplyvom predčasného pôrodu či pôrodu cisárskym rezom jeho zloženie z hľadiska hladín určitých tukov líši, nie je dôvod ho nahrádzať a je dobré pokračovať v dojčení. Z výsledkov je teda zrejmé, že práve optimálne zloženie mlieka je významnou otázkou v starostlivosti o nedonosené deti a mala by sa mu venovať veľká pozornosť.
Tuky v materskom mlieku
Už v predchádzajúcom projekte z roku 2018 objavili vedci v mledzive špeciálne lipidy – estery mastných kyselín a hydroxy mastných kyselín. „Anglicky sa im hovorí Fatty Acid Esters of Hydroxy Fatty Acids, a pretože je to taký dlhý názov, používame na ich pomenovanie skratku FAHFA. Niektoré z tejto skupiny lipidov majú protizápalové účinky,“ upresňuje Kristýna Brejchová.
„V našej novej štúdii sme navyše v materskom mlieku našli komplexné lipidy – triacylglycerol estolidy, ktoré vo svojej štruktúre vážia protizápalové FAHFA. Jeden z enzýmov obsiahnutých v mlieku ich dokáže štiepiť a uvoľniť tak látky s prospešnými účinkami na zdravie novorodenca,“ dopĺňa vedkyňa. Tieto komplexné tuky, ktoré zatiaľ boli v ľudskom organizme detekované iba v tukovom tkanive, sú v malom množstve prítomné vo všetkých vzorkách mlieka nezávisle od času aj spôsobu, akým sa dieťa dostane na svet.
Čítajte aj Čo pomôže v boji so zlou náladou? V ktorých potravinách nájdete "látku šťastia"?
Teraz sa preukázalo, že tieto komplexné tuky sú v malom množstve prítomné vo všetkých vzorkách mlieka nezávisle od času aj spôsobu, akým sa dieťa dostane na svet. Predčasný pôrod ani pôrod cisárskym rezom teda nehrajú pri ich tvorbe rolu.
„Je teda zrejmé, že materské mlieko je pre bábätko ideálnou stravou a dojčenie je nenahraditeľným spôsobom výživy aj v prípade, keď pôrod neprebieha ideálnym spôsobom,“ uzatvára Kristýna Brejchová. Výskum okrem iného ukázal, že zloženie materského mlieka ešte nie je dokonale preštudované. Odborníci v ňom stále nachádzajú nové látky s účinkami prospešnými pre ľudské zdravie.
Aká je ideálna dĺžka dojčenia?
Nad touto otázkou debatujú odborníci aj laická verejnosť dlhé roky. Zhoda zatiaľ nepanuje. Niektorí presadzujú mesiace, iní dokonca roky. Doba, počas ktorej matka svoje dieťa dojčí, zohrala významnú úlohu aj v štúdii, na ktorej spolupracovali odborníci pod vedením Radima Šrámu z Ústavu experimentálnej medicíny AV ČR s kolegami z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, Nemocnice České Budějovice a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Zamerali sa najmä na faktor, ktorý Radim Šrám študuje už niekoľko desaťročí – znečistenie ovzdušia. Práve to totiž môže mať za následok spomalený vývoj poznávacích funkcií a chronické respiračné a kardiovaskulárne ochorenia. Neblahý vplyv zvýšenej koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 (častice menšej ako 2,5 mikrónu) na psychický vývoj detí sa preukázal už v skorších výskumoch.
Čítajte aj Chrípka sa vracia v plnej sile, my proti nej nemáme imunitu. Chráni očkovanie proti covidu? + otázky a odpovede
Nová štúdia českých a slovenských odborníkov sa zamerala na vývoj kognitívnych funkcií u detí v súvislosti s dobou dojčenia. Sledovali skupiny detí z okresov Karviná a České Budějovice, ktoré sa významne líšia mierou znečistenia ovzdušia. Vedci spracovali dáta od celkom 147 detí narodených v rokoch 2013 a 2014, z Českých Budějovíc 80 a z Karvinej 67. Kognitívne funkcie hodnotili u päťročných detí. Použili Bender-Gestaltov test, ktorý overuje, ako sú deti schopné nakresliť predložené geometrické obrazce, a Ravenov test, ktorý meria pochopenie komplexnosti vzorov a schopnosť ukladať a vybavovať si informácie, teda schopnosť riešiť problémy.
Z materských dotazníkov vedci získali informácie o dojčení a vývoji detí. Zistili, že dojčenie dlhšie ako šesť mesiacov pozitívne ovplyvnilo výsledky oboch uvedených testov. „V Českých Budějoviciach stačilo na priaznivé pôsobenie plné dojčenia počas troch mesiacov, v Karvinej, kde je znečistenie ovzdušia vysoké, bolo potrebných minimálne šesť mesiacov,“ dopĺňa Radim Šrám.
Výsledky naznačujú, že plné dojčenie pol roka a dlhšie má väčší efekt na vývoj kognitívnych funkcií u oboch skupín detí. Ten sa pritom zreteľnejšie preukázal pri Bender-Gestaltovom teste, ktorý meria vizuálne a motorické schopnosti. Dá sa teda predpokladať, že dlhšie dojčenie sa priaznivo prejaví najmä na vývoji poznávacích funkcií u detí žijúcich v oblastiach s vysokou mierou znečistenia ovzdušia.
Text: Markéta Wernerová, Divízia vonkajších vzťahov SSČ AV ČR