Cesta autom s bábätkom býva často úmorná pre celú posádku.
Foto: Patricia PoprockáDeti, ktoré v aute zvyknú dobre spávať, sú vo väčšine prípadov už navyknutné na samotu - kočíky, autosedačky-vajíčka namiesto nosenia a na vlastné postieľky namiesto rodičovskej postele. Vozenie v aute je pre nich príjemné, pretože hukot motora im pripomína prostredie maternice a upokojuje ich.
Na rozdiel od bábätiek zvyknutých na blízkosť rodičov, pre ktorých je autosedačka niečím, čo nepoznajú, a čo im bráni v napĺňaní ich prirodzených potrieb. Čo teda s tým?
Ak možno, zostaňte doma
Najlepšia rada je, že ak nemusíte, s bábätkom autom necestujte. Akékoľvek privykanie si na autosedačku ide proti jeho prirodzeným potrebám a spôsobuje mu stres. Ako dokázali vedci na opakovaných skúmaniach, ak aj maličké dieťa navonok vyzerá, že dobre znáša neprítomnosť matky, hladina stresových hormónov uňho je permanentne vysoká, a môže byť príčinou jeho psychických ťažkostí, napríklad depresií v dospelosti.
Umlčať dieťa cumlíkom, tiež nie je cesta. Cumeľ viac škodí, ako pomáha. Okrem toho, že deformuje chrup, komplikuje dojčenie, zakrýva známky hladu, a tým, že dieťa saje naprádzno, vnútorne sa nastaví na malý prísun matkinho mlieka.
Cestovanie s bábätkom v bodoch
Ak sa dá, zostaňte doma
Ak musíte autom, pokiaľ možno, nešoférujte vy, aby ste sa mohli venovať bábätku
Ak máte šoféra, sadnite si k bábätku dozadu
Ak plače, skúste ho pohladiť, zabaviť hrkotaním kľúčov, alebo inou hračkou, ale viac než chvíľkové útíšenie si od toho nesľubujte
Ak šoférujete, vypnite airbag spolujazdca a dajte si bábätko dopredu, zázraky však tiež nečakajte
Robte prestávky, počas ktorých ho nadojčíte, utíšite, možno aj uspíte, a potom ho skúste preložiť do autosedačky
Ak spí, tak zbytočne nezastavujte, využite čas spánku na pokojný presun
Zvážte, či by sa nedalo ísť vlakom, kde máte viac možností na pohyb
Ak už musíte cestovať, tak si sadnite k dieťatku dozadu. Niektorým pomáha aspoň matkina ruka, niektorým však ani to. „Cesta s maličkou dcérou, to bolo zakaždým niečo katastrofálneho. Nevedelo ju upokojiť nič, vždy len na chvíľu, potom sa už hrozne nudila a vrešťala a vrešťala,“ spomína mamička Gabriela na cesty z Prahy na Slovensko za prarodičmi.Najideálnejšie by bolo, keby ste dieťa mohli mať na rukách, tak ako pred 40 rokmi, keď ešte neboli autosedačky. Dieťa by si pilo mlieko, prípadne odpočívalo na hrudi, a tlkot matkinho srdca s hukotom motora by ho príjemne upokojoval. Pri dnešných rýchlych autách a agresívnych šoféroch je to však životu nebezpečné.
Prestávky pomôžu, ticho nezaručia
Takže čo môžete robiť, sú prestávky, počas ktorých dieťa na rukách upokojíte, ešte lepšie, keď zaspí, a potom ho opatrne preložíte do autosedačky. Ale ani tu úspech nie je zaručený.
„Cesta z Bratislavy do Tatier, ktorú bežne robievame za tri a pol hodiny, nám trvala päť a pol. Stáli sme asi šesťkrát, syn zakaždým pri dojčení zadriemal, akonáhle sme ho však dali do autosedačky, zasa spustil plač. Na konci sme to už riešili tak, že som ho mala na rukách, aj keď sme vedeli, že riskujeme. No už sme boli bezradní a z toľkého plaču v aute všetci vyčerpaní. Ale syn bol konečne spokojný. A my sme si mohli vymeniť aspoň pár normálnych slov,“ spomína Petra na cestovanie s dvojmesačným bábätkom.
Nechať dieťa vyplakať nie je dobré. Okrem toho, že plač býva naozaj srdcervúci, dušu bábätka tým naozaj veľmi zraňujete.
A čo tak vlak?
Ak je dieťatko už trocha staršie, môžete mu ponúknuť nejaké jedlo – cmúľať broskyňu, banán, alebo nejakú kašičku. Na čisté auto zabudnite, za pokoj dieťaťa to však stojí.
Pohodlnejším riešením než auto môže byť vlak, kde bábätko nemusí byť v autosedačke, môžete ho nadojčiť, kedy chce, poprechádzať sa s ním po vlaku, aj ho počas jazdy bez zastávky prebaliť. Dnešné podmienky vo vlakoch sa za posledných desať rokov zlepšili.
Nevýhodou tam však zasa je, že vo vlaku sa vystrieda množstvo ľudí, a ak náhodou dostanete do kupé niekoho s nádchou alebo chrípkou, nie je to nič príjemné.
