Už sedem mesiacov sme spolu. Je to krásne spolužitie. Učíme sa jeden od druhého. Podľa plaču a pohľadu sa snažíme ihneď zistiť, čo náš zlatúšik chce alebo potrebuje. Nie vždy sa nám to podarí, ale snažíme sa. A on si to náležite užíva. Už v siedmich mesiacoch vie, ako na nás.
Aj keď sa tvárime nahnevane, sme štastní prešťastní. Že ho máme. Každým dňom čakáme, kedy príde prvé slovo a tajne si želáme, aby to bolo to naše. Mama, baba, tata, dedo. Zatiaľ je to iba g g g. Nevadí. My sme trpezliví. Zároveň zvedaví, kto to bude. Len aby to nebol traktor.