5 najväčších rodičovských chýb

monikakrajciovaMonikakrajciova 12. marca 2019 o 22:10

Mnoho rodičov chce byť dokonalých. Každý rodič chce, a je to možno považovať za pochopiteľne, pre svoje dieťa len to najlepšie. Považujeme za prioritu, že naše ratolesti dostanú všetko aby im nič nechýbalo, vidíme v nich seba a nedostatok, ktorý sa nám v detstve dostával sa snažíme vynahradiť im, predsa, nech mu nič nechýba. A tu nastáva chyba.

Situácie, ktoré pozná každý rodič. Ak niečo chýba nášmu pokladu, ideme často urobiť prvé posledné aby mali to, čo potrebujú. Mnohí rodičia, aj napriek vyťaženosti sa snažia aby ich dieťa malo po materiálnej, ale aj nemateriálnej každú vec, o ktorej predpokladáme, že je dôležitá pre ich vývin. A tu nastáva problém. Robíme chyby aj napriek tomu, že sa snažíme, aby bolo všetko správne.

1. Snažíme sa byť pre dieťa najlepším priateľom

Je samozrejmé že chceme aby naše dieťa malo v nás dôveru, chceme, aby nám verilo. Snažím sa v ňom vzbudiť záujem že sme jeho priateľ. Práve priateľstvo možno považovať za kameň úrazu a to hneď z 2 dôvodov.

Prvým je fakt, že priateľstvo ako také sa nám asociuje s uvoľnenosťou, pocitom dôvery. Myslíte si však, že ako rodič s určitou dávkou rešpektu ju mať nebude? Mýlite sa. Je dôležité skĺbiť pocit, že áno, sme tu pre deti kedykoľvek s uvedomením že nie sme jeho rovesníci. Napriek tomu, že sme kamaráti s deťmi a veríme im by sme im mali zároveň poskytnúť pocit určitého nadhľadu z pozície rodiča.

Druhou chybou je, že zabúdame na vekový rozdiel. Je super, ak máme s dieťaťom priateľský a otvorený vzťah. Nie sme však jeho rovesníci. Je dôležité, aby sme dali dieťaťu pocit, že je dôležité mať aj dobrých priateľov z prostredia rovesníkov.

2. Prostredníctvom detí si plníme sny

Mnohí z nás si to pamätajú, len pred ,,pár“ rokmi bola iná doba. V minulosti nebolo napríklad bežné, ani toľko možností aby každý mohol ísť na vysokú školu. Dnes sa často stretávame so situáciami, že chceme aby naše dieťa šlo na vysokú školu. Nepýtame sa, ani možno priamo nezakážeme, podvedome sa však snažíme nasmerovať naše dieťa. Využívame spôsoby typu, veď nech si ju spraví ak má tú možnosť. Jasné, sú prípady keď vieme, že pre dieťa to je ideálne riešenie, vieme, že má šancu uspieť.

Žiaľ, často nastáva aj opačný jav. Nám sa nedostala možnosť ísť a študovať. Z rôznych príčin sme sa nemohli ísť vzdelávať aj keď predpoklady sme mali. Kdesi v podvedomí sa preto snažíme aby naše deti mali lepšiu budúcnosť ako my, aby študovali. Opak býva však iný. Často nútime naše deti aby išli a študovali aj napriek tomu, že vieme, že na to nemajú vlohy.

Nevieme pochopiť napríklad, že nie každý má talent a predpoklad byť lekárom, chemikom alebo architektom.

3. Stále vidíme v našich potomkoch malé deti

Asi každý rodič si to praje, chce zastaviť čas. Nechceme aby naše deti rástli, aby sa z toho malého klbka radosti stal raz dospelý, samostatne rozmýšľajúci jedinec ktorý sa nestratí v živote. Musíme si však uvedomiť, že čas nezastavíme.

Nám, ako rodičom neostáva nič iné iba sa zmieriť. Jedného dňa nastane tá chvíľa, kedy dieťa opustí hotel ,,mama tato“. V našich silách je nesnažiť sa im v tom zabrániť. Nepoužívať vetu ,,ja v tvojom veku“ keď napríklad Vaša 16-ročná dcéra bude chcieť ísť s kamarátom do kina alebo príde váš syn s tým, že si chce spraviť vodičský preukaz a kúpiť auto. Treba si uvedomiť, že raz to nastane. Aj napriek tomu, že v nich stále budeme vidieť to malé dieťa. Stále ich budeme vnímať ako 5ročné deti, a to aj keď už nimi nebudú. Budeme sa musieť zmieriť s tým, že sa na ne musíme pozerať ako na deti ktoré vyrástli, ako na dospelých, rozumných ľudí.

4. Deti sú na prvom mieste

Ďalšou chybou ktorú mnoho rodičov robí je, že deti staviame na prvé miesto. Samozrejme nikomu netvrdíme, že by nemali byť našou prioritou, nie však na prvom mieste. Mnoho rodín sa rozpadá aj kvôli tomu. Spomeňte si na svoj vzťah s partnerom v začiatkoch. S príchodom detí sa veci samozrejme zmenia. Deti si vyžadujú pozornosť, treba im venovať čas. Nie však všetko.

Naše tvrdenia možno nájsť aj v príkladoch z minulosti z čias spoločného stolovania. Kedysi bolo zvykom, že pri spoločnom jedle prvé jedlo dostal otec ako živiteľ rodiny, potom deti. Netvrdíme, že by to malo byť rovnako drastické, ale ide o zrkadlový príklad. Musíme si uvedomiť, že aj keď deti vyžadujú pozornosť, nemali by sme im dať pocit že vždy budú mať našu pozornosť. Tak, ako si vyžadujú pozornosť deti, je nutné venovať pozornosť aj spoločných chvíľam s partnerom, dopriať si súkromie, čas bez detí.

5. Máme na dieťa vysoké nároky

V tejto chybe sa vraciame k predchádzajúcemu bodu. Naše deti sme zapísali na tanečnú, futbal, cudzí jazyk alebo hudobný krúžok. Je nutné si však uvedomiť, že naše dieťa nemôže byť nadané na všetko. Mnoho rodičov uvádza argument, hlavne pri mladších deťoch, že nech skúsi všetko, a nájde smer, ktorý ho baví. Výsledkom však často býva že deti odpútavajú pozornosť od školských povinností a potom v škole sú len unavené. Je treba sa s nimi porozprávať a nájsť kompromis, zároveň však neskúšať všetky aktivity naraz. To isté platí v škole, nemôžeme od našich detí chcieť, aby mali napríklad samé jednotky ak vieme, že nemajú predpoklady k tomu, aby vynikli v matematike. Musíme si uvedomiť, že nie každý môže byť jednotkár a že nie všetky deti vynikajú v tom istom.

Zaujala Vás táto téma?
Viac rodičovských rád si môžete prečítať tu » ahojmama.pravda.sk/clanky/nemozna-matka-6-veci-ktore-si-vo...
Komentáre k článku:

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa